Nové Zámky - album

Nové Zámky Fotoalbum

pondelok 5. mája 2014

Usmievala sa ticho do seba

Mal v očiach presne to isté divné svetlo, aké mávajú muži, ktorí dostanú chuť na ženu.
Usmievala sa, ticho, do seba.
Lichotilo jej to. Páčilo sa jej, že ešte stále ju niekto považuje za žiadúcu, napriek rokom, ktoré už poznačili jej predtým štíhle telo. Napriek prameňom sivých vlasov, ktoré si ukrývala pod farbu.
Áno, prečo si to nepriznať: naozaj sa je to páčilo.
Malo to však svoje ale...
Práve tie roky, ktoré jej poznačili telo, práve tie sivé pramene, ktoré si ukrývala pod farbu, jej už dávno prezradili, že je niečo omnoho dôležitejšie, než vášeň a túžba v očiach muža.

Povedal to raz veľký básnik: domov sú ruky, na ktorých smieš plakať.
A ona mala obidvojo: náruč, v ktorej sa mohla vyplakať, aj domov, ktorý bol jej ulitou. To bolo to, na čom naozaj záležalo.

Mužovi na druhej strane poslala úsmev na rozlúčku. Vedela, že jej bude volať. Tak ako každý večer. Vedela, že sa k nemu bude správať čisto profesionálne. Nevpustí medzi nich dvoch nič temné.
Pretože práve tie roky, ktoré poznačili jej predtým štíhle telo, práve tie sivé pramene, ktoré si ukrývala pod farbu, ju naučili, že je ľahké vypustiť džina z fľaše von. Veľmi ťažké, niekedy dokonca až nemožné, je však znovu ho zatvoriť do fľaše.