Nové Zámky - album

Nové Zámky Fotoalbum

piatok 7. decembra 2012

Ty si moja Popoluška


V diaľke sa objavil vlak. Vynoril sa z modrého zimného rána. Predok rušňa mi vždy pripomínal okrúhlu tvár veľkého šaša s vyholenou hlavou.  Oči sú reflektory a biela čiara uprostred nos.   Keď som bola malá, šaša –rušňa som sa bála. Teraz už nie. Zaujalo ma niečo iné, nie reflektory. Pred rušňom, tesne nad koľajami, leteli tri holúbky. Zdalo sa, že rušeň ich už už dohoní a zrazí. Vyhli sa mu, pôvabným oblúkom  sa vzniesli – a každý z nich si sadol na perón, kde čakali cestujúci.



Jeden z nich rovno pred moje nohy.

Boli iní. Vôbec sa nepodobali na holubov, ktorí cupkajú na námestiach,  zobú zo zeme a čakajú, či im  niekto niečo nasype.  Boli viac rozprávkoví.

,,Krása,“ vyhŕklo zo mňa.  

Holúbok, čo sa mi usalašil pri nohách, zvedavo nasmeroval oči ku mne. Pozoroval ma. A ja som zrazu mala pocit, že mu rozumiem. Že viem, čo mi chce povedať:

,,Si moja Popoluška. A priniesol som ti kúsok šťastia.“

Dvere sa otvorili a ja som nasadla do vagóna. Holúbok ďalej stál na peróne, pevne na oboch nôžkach, aj vtedy, keď sa vlak pohol. Stále sa pozeral za mnou.

Možno, že dnes večer priletí ku mne domov. Otvorím okno a pozvem ho dnu. Veď som jeho Popoluška. A potrebujem kohosi, kto mi pomôže oddeliť zrno od pliev, pravdu od klamstva, dobrotu od slabosti a lásku od zvyku.