Nové Zámky - album

Nové Zámky Fotoalbum

sobota 24. novembra 2012

Dnes zabijú Klárku

Písavala som o nich na svojom prvom, rozprávkarskom blogu. O Vinckovi a Klárke. Vincko bol môj sused a Klárka jeho kozička.

To  slovo ,,bol" je pre mňa trochu zvláštne. Ešte pred dvoma dňami by som napísala: je. Dnes už Vincko nie je. Už iba bol. Zomrel.
Patril k posledným veľkým gazdom v Bánovej. Pár krokov od nás je maštaľ, v ktorej po celé roky choval kravy, býky, prasiatka, kozy, je tam aj kurník a výbeh pre kačičky. Veru, spočiatku to nebolo ľahké. Keď som sa sem prisťahovala, smrdela mi tá jeho maštaľ. Aj múch tu bolo neúrekom, Kúsok od plota hnojisko. Našlo sa i pár myší a občas nám cez spoločný dvor prebehol aj potkan. Nepomáhali prosby susedov, ani vyhrážky a hnev. Ani sťažnosti na mestskom úrade, ani súd. Vincko na svoje zvieratá nedal dopustiť. Zaradil ma do kategórie mestkých paničiek. A čudoval sa, prečo som sa prisťahovala práve sem.
Postupne som si zvykla na tie vône. Pravdpovediac, keď Vincko trochu zredukoval chov, a miesto štyroch kráv mal v stajni len  Klárku a jej kozliatka, tak mi to tam voňalo  lepšie, než preparfumované ženy, s ktorými som sa tlačila v autobuse ráno cestou do práce. Najmä Klárku som si obľúbila. Je to múdra a čistotná kozička.
Ešte o nej píšem v prítomnom čase. Ale za pár dní už aj ona bude minulosťou.
Umrel gazda a zvieratká osireli. Sliepky sa bezradne potulujú po novombrovom trávniku. Klárka je ticho, možno už tuší, aký osud ju čaká.
Želám si, aby ktosi pre ňu prišiel. Vincko už ku koncu nevládal, a nebol bohvieaký gazda. No sedával na rebrináku pod veľkou rozkošatenou jabloňou, opretý o bakuľu - a strážil ju. Ešte keď bola mladá, pár krát sa zatúlala do mojej záhrady. Koza - živá kosačka, sa v jej prípade potrdilo. Všetko jej chutilo, najmä moje drahé kvetinové kríčky - tie najviac. Vincko však bol chlap, zaplatil škodu, čo Klárka spáchala. V záhrade teraz rastú nové kríčky.
Len Klárku za plotom nevidieť.
Ja viem, je to jej osud. Odišiel gazda, odíde aj ona...