Nové Zámky - album

Nové Zámky Fotoalbum

streda 5. júna 2019

Vládca


Videl som svetlo tisícročného kráľovstva





     Z dymu vyšli kobylky a dostali moc, akú majú pozemské škorpióny. Povedalo sa im, aby neškodili tráve na zemi ani nijakej zeline či stromu, ale len ľuďom, ktorí nemajú na čele Božie znamenie.  Dostali rozkaz, aby ich nezabíjali, ale  trápili päť mesiacov. Ich trápenie bolo ako od škorpióna, keď uštipne človeka. V tie dni budú ľudia hľadať smrť, ale nenájdu ju. Budú si žiadať umrieť, ale smrť od nich utečie…

Biblia, Zjavenie apoštola Jána, 9 kapitola, 1 až 5 verš




Celá zem obdivovala šelmu, klaňali sa drakovi, že dal moc šelme a klaňali sa aj šelme a volali: „Kto s ňou môže bojovať?“

Zjavenie apoštola Jána, 13 kapitola, 4 verš.



   Zatratenie


    Piesočná púšť sa tiahla až po čiaru skál, do biela rozpálených poludňajším slnkom. Od mesta ju delil pás smrti. Ochranný odev strážcovia mesta vydávali len na rozkaz vládcu. Žiaden obyvateľ mesta sa nad tým nepohoršoval. Malo to svoju logiku. Prečo sa túlať po púšti? Nebolo tam nič, čo by stálo za poznanie. Alebo predsa?

piatok 18. augusta 2017

Jedna noc so spevákom (a ďalších tisíc nebolo)


1.

Mama zohla hlavu, tak smiešne, ako to vie iba ona, keď je napajedená. Okuliare sa jej zosunuli na koreň nosa. Pozrela na mňa spoza rámu a znechutene povedala:

,,Si strašné nemehlo. Ani ihlu nevieš držať.“

Mala pravdu. Ihla v rukách ma znervózňovala, aj keď som niť do uška navliekla bez problémov. Tenké prsty mi tuhli v kŕči, čo som ju tak tuho zvierala. Cítila som, ako mi drobné kvapky potu zalievajú brušká ukazováčika, palca aj prostredníka. Ihla sa šmýkala a ja som sa ňou márne pokúšala prepichnúť tvrdú látku. Nie a nie zašiť ten hlúpy gombík, čo sa mi odtrhol na kabáte! Mama mi snáď tú drobnučkú ihlu vybrala z okrúhleho ihelníka naschvál, musela predsa vedieť, že niečím takým sa kabát nebude dať prepichnúť. Očividne si potrebovala nájsť príčinu, aby sa mohla riadne odventilovať.

štvrtok 27. júla 2017

Výber z poézie 2


TICHÁ, ZASNEŽENÁ

Iba tak sneží.
Do bielej chumelice
havrany kreslia čiary krídlami.
Na jednej vločke
spí vyzváňanie z veží.
A zobudí sa,
až keď tma bude plakať za nami.

streda 19. júla 2017

Výber z poézie


DELET G-MAILOVEJ  SCHRÁNKY



Nedotknem sa viac tej Pandorinej skrinky.

Sudičky mi v nej natkali smútok do lásky

Viem, je v nej zaschnutá vôňa konvalinky.

A odpovede,

ktorým sme nepoložili žiadne otázky.